A teraz vážne: zažili ste pri hľadaní dovolenky pocit, že sa vám páči veľké množstvo hotelov a že by ste najradšej bývali v každom?? Alebo ste sa nevedeli rozhodnúť, v ktorom stráviť dovolenku, či výlet?? Ak vám nerobí problém balenie, urobte to ako my a navštívte hotelov viac - aj počas jedného, či dvoch týždňov..
Milí čitatelia.. týmto článkom sa chcem podeliť o moje pocity, ktoré som zažil pri ubytovaní sa v hoteloch na Slovensku, konkrétne v Tatrách. Prečo? No možno preto, že niekomu môj názor pomôže pri rozhodovaní sa, kde si urobiť výlet alebo kam si ísť oddýchnuť, keď sa celá táto koronachvíľa skončí. Samozrejme, že chcem, aby ste tento článok dočítali až do konca, tak som moje dojmy okresal ako sa dalo..hoci sa to nezdá.
Bol september a keďže sme s priateľkou chceli niekam vypadnúť a oddýchnuť si, rozmýšľali sme kam.. Radi lietame, cestujeme, vždy podľa možností, no nakoniec sme sa rozhodli, že ostaneme na Slovensku. Nechceli sme zrovna turistiku, ale zároveň sme sa chceli nechať rozmaznávať krásnou prírodou. A to nás nasmerovalo na Tatry. A tu sme narazili na problém: kde sa ubytovať!? V Tatrách je neuveriteľne veľa možností, rôznych typov a druhov ubytovania a tiež rôzne cenové kategórie. Predstava, že nás hýčkajú služby niektorých Top hotelov a zároveň sme v spoločnosti niekoho, s kým nám je neskutočne dobre, nám uľahčovalo výber presne podľa našich priorít.
No keďže my máme radi dobré jedlo, wellness a chceli sme hlavne relax tela a duše, našli sme si cca 20 hotelov, v ktorých by sme si radi oddýchli a naplno využili ich pohodlie. Financie a voľno, ktoré sme mali k dispo, nám pomohli určiť si hranice a podmienky našej dovo a z 20-tich hotelov sme si vybrali 5, ktoré sme chceli navštíviť ako prvé. (A tie zvyšné, snáď, navštívime neskôr). A presne takto vznikla naša dovolenka-Tour po Tatranských hoteloch-Nezostať v hoteli dlhšie ako jednu, max.2 noci a užívať si tak viaceré hotely, ktoré sa nám páčili.
Nemusím asi nikomu vysvetľovať, že promo dnešných hotelov (a je jedno koľko majú hviezd alebo o aký druh ubytovania ide), je všetko pekne nafotiť a prilákať turistov, ktorí po príchode na hotel ostávajú neraz smutní a nemilo zaskočení realitou. A tomuto sme sa tiež chceli oblúkom vyhnúť.
1.
Prvý hotel, ktorý sme navštívili bol Grand Hotel Bachledka Strachan**** (Bachledova dolina-Ždiar)
Hotel sa nám zapáčil už z netu a hneď jeho web bol nabitý krásnymi fotkami, ktoré sľubovali zážitok aký sme hľadali. A musím podotknúť, že toto bol jeden z TOP zážitkov celej našej dovo.. Realita ešte krajšia ako fotky - Hotel a izby nádherné, vybavenie luxusné a pohodlné, wellness okúzľujúci a personál brutál ochotný. Naozaj na každom kroku bolo čo obdivovať. Všade kde ste sa pozreli, boli krásne folklórne maľby, či ornamenty vyrezané do dreva.. vypadalo to ako luxusná a obrovská chata. Naozaj zážitok a pastva (nielen) pre oči.
V hoteli sme mali rezerváciu, no hneď po príchode nám boli odprezentované a ukázané všetky typy izieb, či dokonca celý wellness a priestory hotela.. S takou ochotou som sa hádam ešte ani nestretol. Ani neviem, čo by som tomuto hotelu vytkol. So všetkým sme boli spokojní: hotel má vlastné parkovisko, jedlo bolo výborné a wellness bol čistý a krásny - ba dokonca vyhrievaný bazén bol aj so slanou vodou, čo možno ocenia tí, ktorým robí slaná voda dobre napr.na pokožku. A za pozornosť stojí ešte info, že hneď vedľa hotela (naozaj hneď pri ňom) je lanovka, ktorá vás vyvezie k populárnemu Chodníku korunami stromov..alebo v zime na zasnežené svahy.
2.
Druhý navštívený hotel je známejší: Grandhotel Praha**** (Tatranská Lomnica)
Hotel je populárny nielen v Tatrách a na Slovensku, ale aj v zahraničí. Svojou historickou podobou navodzuje pocit noblesy, no zároveň vkusným zapracovaním moderných prvkov vyžaruje luxus a pohodlie dnešnej doby. Je umiestnený na malom kopci nad Tatranskou Lomnicou. Má priestranné parkovisko, no v jeho tesnej blízkosti sa už nenachádza lanovka ako tomu bolo v Bachledke. Za odporúčanie stojí prechádzka po celej Tatranskej Lomnici. A keďže osada nie je veľká, za pol dňa ju máte prejdenú. Dovolím si tvrdiť, že samozrejmosťou danej lokality je návšteva lanovky: Tatranská Lomnica-Skalnaté pleso(s medzistanicou Štart). A na Skalnatom plese buď sa prejdete okolo plesa a pokocháte výhľadom, ktorý je naozaj nádherný alebo máte na výber pokračovanie lanovkou ďalej: buď známou vysutou na Lomničák alebo sedačkovou na Lomnické sedlo. My sme si vybrali tú sedačkovú a práve tu sa odohral ďalší z TOP zážitkov: to ticho, ktoré sme zažili sediac na lanovke, cestou na spomínané sedlo, bolo nezabudnuteľné.. nepatrím k milovníkom turistiky, ale toto bola naozaj paráda a odporúčam to každému. Situácia sa vlastne netýka hotela, ale chcel som ju spomenúť.
A aby som sa vrátil k hotelu-všetko splnilo očakávania: jedlo vynikajúce, personál ochotný a prostredie Tatranské, čiže čarovné. A čo stojí za vyskúšanie je aj menší vonkajší panoramatický vyhrievaný bazén, ktorý je súčasťou krásneho Spa a wellness. Myslím, ze Gr.H.Praha je klasikou a spoľahlivou známkou spokojnosti po každej stránke. Nebol som tu prvý, no určite ani posledný krát.
3.
Tretím navštíveným hotelom bol Hotel Patria**** (Štrba-Štrbské Pleso)
Dlho som nevedel, že sa tak volá a väčšine z nás je známy skôr ako „strieška“ alebo dominantný domček na pozadí fotiek Štrbského Plesa. A presne v tej strieške sme sa ubytovali a chceli zažiť akúsi nostalgiu, pretože hotel registrujeme hádam odvtedy, odkedy sme sa učili v škole o Štrbskom Plese. Z tejto nostalgie čerpá aj samotný hotel, čo má svoje čaro, no podľa môjho názoru, by priestory už potrebovali rekonštrukciu. Ani neviem, či sa to z hľadiska rôznych povolení dá zrealizovať, ale môj dojem bol taký, že hotelu by nezaškodilo vynovenie a bola by škoda, keby mu zašla sláva.
Pri tomto hotely chcem ešte spomenúť 2 veci: a to, že pri príchode do areálu hotela bol veľký problém s parkovaním. Neviem, či má hotel k dispozícii podzemné parkovisko a ani som to vtedy neriešil, no vonkajší priestor bol úplne plný a trvalo dosť dlho, kým bolo možné zaparkovať. A druhá vec: že hotel má pri svojej staršej podobe dosť pekné wellness centrum. Bolo vidno, že samotný wellness priestor je v prerábke a o pár mesiacov bude vypadať ešte lepšie, no už tak to bolo úchvatné. Trošku bolo pre mňa prekvapením, keď som videl v niektorých zónach pobehovať deti (tipujem tak 10-15 rokov), ale celkový dojem z bazénových a saunových priestorov bol naozaj fajn. Netuším, či by som sa sem ešte niekedy vrátil, ale dané wellness centrum určite radi navštívime a všetkým známym odporučíme..
4.
Predposlednou ubytovacou zastávkou bol Grandhotel Starý Smokovec****
Hádam najznámejšia dominanta Starého Smokovca.. História a luxus v jednom. Takto jednoducho, no výstižne by som opísal tento hotel. Dosť podobný ako Gr.H.Praha, či už vzhľadom alebo kvalitou služieb. Naozaj aj v tomto „Grande“ sme boli spokojní.. Wellness bol síce menší, no myslím, že na relax postačí naozaj každému. Služby na vysokej úrovni a jedlo chutné ako sa na daný hotel patrí. Jedna vec ma tu predsa len prekvapila. A to parkovanie. Je mi jasné, že pri polohe tohto hotela sa parkovisko asi nedá nafúknuť, no aj tak, aby som pri 4 hviezdach nemal kde zaparkovať, sa mi zdalo naozaj zvláštne. Neviem, či sme vychytali nejakú akciu, alebo akurát turistický víkend, no pár desiatok minút sme proste nevedeli zaparkovať. A to nielen hneď pri hoteli, ale aj ďalej od neho. No keď sa nám to podarilo, začali sme si vychutnávať to, čím je Grandhotel toľko ospevovaný a na čo je právom hrdý: služby a pohodlie, ktoré si radi zopakujeme.
5.
A čerešničkou na torte a posledným hotelom našej Tour bol Grand Hotel Kempinski*****
Hotel, ktorý je označovaný za NAJ na Slovensku, bol už dlhšie mojim malým snom. Pochopiteľne, že nás odrádzala cena, ktorá nebola pre naše peňaženky..no aspoň raz sme chceli zažiť ten celebritný pocit a vyskúšať čaro tohto miesta. A musím teda napísať, že to bol zážitok na celý život.. Tu bolo vidieť ako ďaleko sa so službami dá zájsť. Všetko bolo zosynchronizované a podané s takým kľudom aký sa nevidí často. Počnúc uvítacím welcome drinkom (hneď vo foaie hotela, pri plápolajúcom krbe), cez podlahové kúrenie v kúpeľni izieb (doma ho nemáme, takže sme si to vychutnávali), až po „nanútenie“ minerálky - pri odchode na cestu domov, tu bolo všetko odprezentované so všetkou profesionalitou a úctou k zákazníkovi. A hoci aj tento hotel je staršieho ročníka, história a moderné prvky tu boli precízne zladené hádam všade. Wellness, personál, gastro, no proste zo všetkého sme mali dobrý pocit a aspoň chvíľu som sa aj ja mohol cítiť ako kráľ.
Ako ukončiť tento dlhý blog? ..snáď len tým, že pevne verím, že sa mi podarí napísať aj ČASŤ 2, popríp.3 a 4..atď.. a teda navštíviť aj iné krásne hotely (a nielen v Tatrách) a priniesť tak pomocou článku inspiráciu a chuť na oddych i mimo obývačky.
PS1: keby som bol prevádzkar hotela, vylepšil by som ešte jednu dôležitosť: písanie jedálneho menu alebo aj varenie ako také, s braním ohľadu na alergény (tie „nepodstatné“ čísielka pri jedlách). Nemám na mysli diéty dnešnej doby-to bolo vyriešené v každom hoteli bravúrne: ak chce niekto stravu bez mäsa, bolo na výber. Ak niekto neholduje bravčovému, vedel si tiež vybrať..atď. Ja skôr narážam na alergie ako je napr. alergia na múku. Ak má niekto najvyšší stupeň celiakie a v menu pri vývare nie je napísaná 1., ale vývar je podávaný už s rezancami, pre takéhoto alergika môže mať hoci len malé množstvo múky fatálne následky. Niekomu naozaj môže škodiť, keď sa vyberú rezance a vypije sa len vývar, v ktorom tie rezance už boli odmočené. Samozrejme nehovoriac o omáčkach zahustených múkou alebo hoci aj o prírodných rezňoch síce bez omáčky, no poprášených múkou.
Áno, sú aj iné vážne alergie, ale spomenúť som chcel práve túto, keďže sa s ňou dennodenne pasujeme.
PS2: Keďže mám cez Koronu čas, tak som ho chcel nejako rozumnejšie využiť.. a zároveň som popísal len pocity a dojmy a nie je mojim zámerom robiť niektorému z hotelov reklamu alebo mu naopak krivdiť. A tiež sa ospravedlňujem ak sa našiel nejaký prehrešok voči pravopisu.
Ubytovať sa vo viacerých hoteloch aj počas jednej dovolenky predčilo všetky očakávania.
Ďakujem za prečítanie..
